- Čo je to referendum?
- Načo referendum, keď existujú voľby?
- Je referendum záväzné?
- Prečo by mali rozhodovať občania a nie politici, ktorí sú za to platení?
- Prečo by ste mali podpísať túto petíciu?
- Čo presne táto petícia prinesie?
- Prečo zrušiť podmienku minimálnej účasti?
- Prečo práve 35 000 podpisov?
- Nebolo by potom príliš veľa referend?
- Nebolo by to príliš drahé?
- Nebolo by potom príliš veľa otázok v jeden deň?
- Prečo iba zmena celoštátneho a nie napr. aj miestneho referenda?
- Kto sme?
- Môžete mi na konkrétnych príkladoch vysvetliť, čo by spravodlivé referendum prinieslo (zmenilo)?
- Ako presne mám vyplniť petičný hárok?
Referendum je priame hlasovanie, v ktorom sú voliči celého štátu požiadaní, aby buď prijali, alebo odmietli konkrétny návrh. To môže vyústiť do prijatia alebo zamietnutia novej ústavy, ústavnej zmeny, zákona, predpisu, návrhu, vládnej politiky, alebo do odvolania voleného štátneho úradníka. Je to forma priamej demokracie, teda nástroj s ktorým sa občania môžu priamo realizovať pri výkone štátnej moci. Občania Švajčiarska a viacerých iných krajín si vďaka nemu už viacero generácií vytvárajú vhodné podmienky pre svoj život v spoločnosti.
Načo referendum, keď existujú voľby?
Pretože v referende občania rozhodujú priamo o tom, ako sa majú riešiť celospoločenské otázky. Vo voľbách sa naproti tomu iba určia osoby, ktoré budú poberať významné funkčné pôžitky za to, že budú rozhodovať. Nie je však určené akým spôsobom, budú rozhodovať. Či v prospech občanov, alebo seba a svojich známych, alebo tých, ktorí im viac zaplatia. O tom, aké budú ich rozhodnutia po voľbách sa síce pred voľbami diskutuje, ale na realitu po voľbách to často nemá veľký vplyv.
Voľby teda samé o sebe nijako nenapĺňajú myšlienku demokracie, pokiaľ občania nemajú spôsob, ako si zabezpečiť, že zvolení politici budú naozaj rozhodovať v prospech občanov. Aby politici boli zástupcovia občanov a nie ich vládcovia.
Takýmto nástrojom je referendum, pomocou ktorého občania môžu priamo:
- Meniť alebo rušiť zákony, ktoré nie sú pre občanov potrebné, ale politikom vyhovujú, napríklad zákon o poslaneckej imunite ako aj mnohé iné.
- Prijímať zákony, ktoré sú pre občanov potrebné, ale politici im napriek tomu nevenujú pozornosť, napríklad protikorupčné zákony a pod.
- Odvolávať politikov, ktorí po voľbách neplnia tie očakávania, ktoré sľúbili pred voľbami, či už kvôli svojej nekompetentnosti, pohodlnosti alebo korupcii.
Vďaka referendu majú občania štátnu moc, ktorú im zaručuje ústava, stále vo svojich rukách a nezriekajú sa jej pravidelne vo voľbách v prospech politikov tak, ako je tomu dnes. Dnes občania disponujú štátnou mocou iba raz za štyri roky - v deň volieb. A aj vtedy s ňou môžu vykonať iba to, čo im politici dovolili - zvoliť si ich.
Politici a tí, ktorí majú na politikov vplyv z ktorého na úkor občanov profitujú, často zvyknú tvrdiť, že referendum nie je pre poslancov záväzné. Viacerí ústavní právnici však s týmto návrhom nesúhlasia a tvrdia, že výsledky referenda sú nespochybniteľné.
Radoslav Procházka, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, bývalý poradca Ústavného súdu, právny poradca Delegácie Európskej komisie, ale aj prvý zástupca Slovenska pred Európskym súdnym dvorom:
Podľa Ústavy SR, platné výsledky referenda sa vyhlásia rovnako ako zákon, pričom ich po dobu troch rokov nie je možné zmeniť či zrušiť ani ústavným zákonom.
- Po prvé, už len zo samej tejto skutočnosti vyplýva, že ak by platné výsledky referenda mali mať len nezáväznú povahu, neexistoval by dôvod, pre ktorý by sa smeli rušiť či meniť iba ústavným zákonom.
- Po druhé, ustálená doktrína rozlišuje medzi plebiscitom, ktorý má konzultatívny charakter a referendom, ktoré má decízny charakter. Náš ústavný poriadok nepozná plebiscit a pozná referendum.
- Po tretie, ústavný súd ako autoritatívny vykladač ústavy označil platné výsledky referenda za príkaz občanov, adresovaný parlamentu.
- Po štvrté, v zmysle ústavy patrí štátna moc občanom, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo. Platné výsledky referenda sú výsledkom výkonu štátnej moci priamo občanmi. Neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, prečo by práve tento spôsob výkonu štátnej moci mal mať nezáväznú povahu.
Ján Drgonec, ústavný právnik, bývalý predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR a bývalý sudca Ústavného súdu SR:
Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon. Z tohto hľadiska poskytol napr. prezident SR Ivan Gašparovič mylnú informáciu, keď hovoril o svedomí poslancov a ich neviazanosti pri výkone mandátu. NR SR nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať. V SR neexistuje zákon, ktorý by Národnej rade priznával právomoc schvaľovať návrhy prijaté v referende. Tie sa vyhlásia v Zbierke zákonov a nepodliehajú podpisovaniu predsedu parlamentu ani prezidenta a nerozhodujú o ňom ani poslanci.
Milan Galanda, ústavný právnik, bývalý vrchný radca Ústavného súdu ČSFR:
Keď ústava zakotvila inštitút referenda, potom je povinnosťou každého jedného politického reprezentanta zabezpečiť, aby išlo nielen o formálny, ale o reálny nástroj priamej demokracie.
"Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené."
Ústava SR, článok 32 .
Prečo by mali rozhodovať občania a nie politici, ktorí sú za to platení?
Pretože v politike sa rozhoduje o peniazoch občanov, nie politikov. Občania viac ako polovicu zo svojich príjmov vo forme daní a poplatkov zaplatia do spoločného štátneho rozpočtu, aby sa z nich hradili spoločné výdavky. Občania by teda mali rozhodovať o tom, na čo sa tieto financie použijú a na čo nie. Napríklad či chcú viac investovať do dopravnej infraštruktúry (cesty a železnice), vzdelania (školstvo), zdravia (zdravotníctvo), alebo do ochrany a bezpečnosti (armáda, polícia, SIS, väznice...) a pod.
Tak, ako si občania sami hospodária so svojimi osobnými financiami a kupujú si veci osobnej a rodinnej potreby, ktoré sa im javia ako prospešné, tak by mali spolurozhodovať aj o ich peniazoch, ktoré dali do spoločného štátneho rozpočtu, pretože to sú jednoducho tiež ich peniaze, ktoré vytvorili svojou prácou.
Tak isto, ako nenechávajú o svojich osobných financiách rozhodovať iných (napríklad starostu, alebo politika, ktorého si volili), aby potom nemuseli čakať na to, či pre nich za tieto ich osobné financie niečo kúpi a keď, tak či to bude výhodná kúpa a či sa im to vôbec bude na niečo hodiť. Rovnako by teda nemali nechať politikov svojvoľne rozhodovať o ich peniazoch v štátnom rozpočte.
Dnes však ľudia nemajú inú možnosť a sú legislatívou prinútení o svojich peniazoch v štátnom rozpočte nechať rozhodovať politikov, s ktorými by si možno viacerí nesadli ani za jeden stôl. A to preto, že títo politici často plýtvajú s ich spoločným majetkom tak, alebo ho dokonca spreneveria, poprípade ho míňajú na niečo, čo vôbec nie je pre občanov potrebné. Informácií aj dôkazov o tom je všade dosť. Potrestaný však nikto.
Politika dnes nie je o je hľadaní najlepšieho riešenia pre občanov, ale o presadzovaní záujmov jednotlivých záujmových skupín. Každý človek má však svoje vlastné záujmy a tie sú nedelegovateľné. A každý vie najlepšie, aké sú jeho priority a do čoho chce investovať svoje peniaze a do čoho už nie. Aj keby mali politici presne rovnaké názory ako občania, ktorí ich volia, ich záujmy budú vždy iné - ich vlastné. Nie je preto rozumné ak občania delegujú všetky svoje spoločné rozhodnutia na politikov bez toho, aby mali pri každom rozhodnutí možnosť realizovať svoj názor. Teda mať možnosť politické rozhodnutia vetovať, alebo svoje názory referendom priamo presadiť bez ohľadu na názor politikov - svojich zástupcov. V opačnom prípade sa totižto občania vzdávajú svojich prirodzených práv a slobôd a odovzdávajú značnú časť hodnôt ktoré vytvorili a možnosti ako ich využiť, inak povedané časť svojho života iným ľuďom.
Bez priamej občianskej kontroly, bez možnosti obmedzovania svojvôle politikov pri prerozdeľovaní tohto majetku a určovaní pravidiel ako sa bude s financiami narábať budú politici vždy používať tento majetok inak, ako by ho chceli použiť občania samotní. Na to, aby sa aj s týmto spoločným majetkom, ktorý tvorí väčšinu majetku nás všetkých, hospodárilo podľa prianí občanov, je preto potrebné, aby sa občania nespoľahli iba na politikov, ale aby sami prostredníctvom referend určovali štátnu politiku a teda aj to, na čo sa spoločné peniaze majú použiť a na čo sa použiť nemôžu a akými pravidlami sa má riadiť nielen toto prerozdeľovanie, ale celá spoločnosť.
Prečo by ste mali túto petíciu podpísať?
Ak túto petíciu podpíšete, spravíte krok k tomu, aby Slovensko smerovalo k spoločnosti v ktorej budete mať viac možností ako ovplyvňovať politiku a politikov. Dnes je táto možnosť veľmi obmedzená kvôli:
- Potrebe 350 000 podpisov (takmer 10% voličov) pod petíciu žiadajúcu vypísanie referenda.
- Povinnosti účasti nadpolovičnej väčšiny voličov pri referende (čo je viac ako 2 100 000 ľudí).
Za takýchto podmienok nie je reálne, aby občania, mohli do politiky, teda do vecí, ktoré týkajú všetkých občanov, nejako zasiahnuť. Občania sú teda odkázaní iba na politikov. Tí si potom môžu robiť prakticky akékoľvek rozhodnutia, aj také, ktoré poškodzujú väčšinu občanov na úkor malej menšiny politikov, ich priateľov, rodín, alebo iných, ktorí ich podplácajú, alebo vydierajú, pretože občania nemajú žiadnu možnosť, ako činnosť politikov priamo ovplyvniť, alebo korigovať. Naopak malá skupina politikov a ľudí okolo nich má prakticky absolútnu moc.
Ak sa Vám nepáči táto nedemokratická forma vlády, tak prosím podporte našu petíciu za spravodlivé referendum. Navrhované spravodlivé referendum vychádza zo švajčiarkeho referenda, ktoré nepozná žiadne kvórum povinnej účasti pre platnosť referenda. Taktiež počet podpisov pod petíciu požadujúcu referendum je vo Švajčiarsku iba na úrovni 1% až 2% voličov, podľa typu referenda.
Ak sa táto iniciatíva podarí, tak budú môcť všetci občania jednoducho a priamo prostredníctvom referenda:
- Rušiť zákony, ktoré nie sú potrebné, ale politikom vyhovujú.
- Prijímať zákony, ktoré sú potrebné, ale politici sa im napriek tomu nevenujú.
- Odvolávať politikov, ktorí po voľbách neplnia tie očakávania, ktoré sľúbili pred voľbami, či kvôli svojej nekompetentnosti, lenivosti, alebo korupcii.
Inými slovami všetci občania budú môcť zasahovať do politiky tak, aby boli lepšie zohľadňované potreby občanov a boli vytvorené lepšie predpoklady pre spokojný a šťastný život všetkých občanov.
Čo presne táto petícia prinesie?
Ak túto petíciu podpíše 350 000 tisíc občanov, tak prezident republiky podľa ústavy musí vypísať referendum s otázkami, ktoré sú v petícii. Ak sa na tomto referende zúčastní viac ako 50 % všetkých voličov a nadpolovičná väčšina z nich odpovie na tieto otázky áno, tak parlament podľa ústavy vyhlási výsledok referenda zákonom a všetky následné referendá už budú realizované spravodlivým spôsobom. Teda referendá už nebudú organizovať iba politické strany tak ako doteraz. Politické strany taktiež nebudú môcť sabotovať referendum pomocou 50% kvóra, vyzývaním k neúčasti svojich voličov, odrádzaním voličov od účasti v referende spochybňovaním jeho záväznosti a jeho zmysluplnosti a pod. tak ako je tomu dnes. V referende budú rozhodovať všetci občania, ktorí sa ho zúčastnia a nie tí, ktorí sa ho nezúčastnia či už z ľahostajnosti, kvôli politickým klamstvám, vydieraniu, alebo zastrašovaniu.
Už samotná existencia týchto spravodlivých podmienok pre referendum zmení chovanie politikov k lepšiemu, pretože referendum bude visieť ako „Damoklov meč“ nad politikmi a politickými stranami neustále, bez ohľadu na to ako často ich bude “sekať“.
Prečo zrušiť podmienku minimálnej účasti?
Pretože jediným účelom tejto podmienky je to, aby mohli politici mariť referendá, ktoré im nevyhovujú, či už priamo vyzývaním občanov k neúčasti na referende, alebo nepriamo znechucovaním občanov vyhlasovaním, že referendum je zbytočné, predražené, neefektívne, že nebude platné a aj keby bolo, tak že údajne nie je záväzné. Toto sa na Slovensku bohužiaľ pravidelne opakuje.
Vo voľbách nie je nutná žiadna minimálna účasť a nikto pritom nespochybňuje demokratický mandát zvolených zástupcov občanov. A pritom sa vo voľbách rozhoduje nie len o jednej konkrétnej otázke tak, ako v referende, ale o voľbe zástupcov všetkých občanov, ktorí potom následne vykonajú množstvo rozhodnutí. Nie je preto dôvod, aby pre platnosť referenda bola potrebná nejaká podmienka minimálnej účasti.
Ak by aj v referende bola nízka účasť občanov, bude to vždy mnohonásobne viac, ako počet občanov, ktorí bežne rozhodujú v parlamente. Teda takéto rozhodnutie bude mať vždy väčší demokratický mandát, ako iba rozhodnutie obmedzeného počtu zástupcov v parlamente, pretože sa ho môžu zúčastniť okrem týchto poslancov aj všetci ostatní občania.
Tento návrh vychádza z podmienok švajčiarkeho referenda, kde je nutných 50 tisíc podpisov pod petíciu žiadajúcu veto zákona. Vo Švajčiarsku je však 7 762 000 obyvateľov a na Slovensku iba 5 417 000 obyvateľov. Po prepočítaní na oficiálny počet obyvateľov vychádza počet potrebných podpisov na 50 000 * 5 417 000 / 7 762 000 = 34894. Po zaokrúhlení je to teda 35 000.
Takúto úroveň majú vo Švajčiarsku. Na Slovensku by sme však mali mať ešte nižší počet, ako vo Švajčiarsku, pretože na Slovensku sa trvalo nezdržiavajú státisíce občanov, ktorí tu síce majú trvalý pobyt a sú zapísaní v zozname voličov, ale z ekonomických, alebo iných dôvodov sa trvalo zdržujú v zahraničí. V tejto skupine občanov sú práve tí najaktívnejší občania, ktorí by sa pravdepodobne v petíciách najviac angažovavali.
Navrhujeme preto, aby bolo potrebných 35 tisíc podpisov pod petíciu žiadajúcu o referendum. Títo ľudia však o ešte ničom nerozhodnú. To by bolo nedemokratické rovnako, ako keď by rozhodovalo iba 150 ľudí ľudí v parlamente, alebo 3-4-ria ľudia v koaličnej rade bez ohľadu na názor väčšiny občanov.
Týchto 35 tisíc ľudí svojím podpisom v petícií iba navrhuje problém, ktorý chcú riešiť. A navrhujú aj spôsob jeho riešenia. Štátne orgány samozrejme môžu daný problém riešiť podla svojho najlepšieho vedomia a svedomia nezávisle na prebiehajúcej petícii tak, ako doteraz. Ak ho vyriešia k spokojnosti občanov, tak títo môžu petíciu ukončiť bez nutnosti vyvolať referendum. Ak však štátne orgány v danej veci nekonajú, alebo nekonajú dostatočne, tak musí existovať prostriedok, ako môžu občania túto nečinnosť štátnych orgánov prekonať.
Petíciou s daným počtom podpísaných občanov občania iba iniciujú referendum, v ktorom sa záväzne rozhodne, ako sa má tento problém riešiť tak, aby to vyhovovalo všetkým, alebo aspoň väčšine občanom. V referende samotnom môže zúčastniť každý občan a rozhoduje väčšina zo zúčastnených. Keďže referenda sa môžu zúčastniť všetci občania, tak každý kto má záujem sa môže v referende vyjadriť, či chce daný problém riešiť podľa návrhu petície. Výsledkom referenda je teda jasná odpoveď na to, ako chce riešiť danú otázku väčšina občanov, ktorí sú v tejto otázke akýmkoľvek spôsobom zainteresovaní, majú záujem na riešení tejto otázky a majú aj svoj názor, ako danú otázku riešiť. V demokratickom štáte je preto výsledok referenda záväzný pre štátne orgány.
Počet 35 tisíc občanov je viac ako dostatočný na to sa odlíšili dôležitý problém, ktorý trápi veľa ľudí od nepodstatného problému, ktorý ľudí netrápi. Ak 35 tisíc občanov podpíše petíciu, potom to už musí byť problém, ktorý trápi aspoň 35 tisíc občanov a teda zaslúži si, aby bol riešený. Ale ťažko docieliť riešenie, ak politici nie sú nijak viazaní riešiť problémy občanov? Jediný riešením je prostredníctvom petície iniciovať referendum a tým si vynútiť celospoločenskú diskusiu na túto tému aj ak by politici a médiá pred týmto problémom chceli strkať hlavu do piesku. Ak bude referendum vyhlásené, tak sa politici aj médiá k tomuto problému budú vyjadrovať, pretože aj keby tak nespravili, rozhodnutiu občanov v referende by nezabránili. Preto v predreferendovej diskusii všetky politické strany a médiá upriamia pozornosť na riešenie tohto problému. Aby teda k nemu zaujmú stanovisko.
Stratégia strkania hlavy do piesku pri referende bez povinnej minimálnej účasti jednoducho nefunguje. Ak je petícia úspešná, tak referendum musí byť, jeho výsledok bude platný a občania v ňom rozhodnú aj keby sa to niekomu, kto je pri moci či už politickej, alebo mediálnej nepáčilo. Ak by aj niekto chcel pred riešením tohto problému strčiť hlavu do piesku, či už samotný premiér, prezident, parlament, alebo médiá, tak samotné rozhodnutie v danej veci sabotovať nemôže. Každý má právo svoj hlas uplatniť, alebo neuplatniť, ale nikto nemôže sabotovať samotné demokratické rozhodnutie a právo občanov na riešenia ich problémov.
Ak tento problém politici chcú riešiť, nikto im v tom nebráni. Majú na to mandát. Ak ju však neriešia, alebo nechcú riešiť, tak nemajú právo svojou neschopnosťou, nezáujmom, alebo uprednostňovaním svojich vlastných záujmov, ktoré sú neraz v priamom protiklade so záujmami občanov, sabotovať riešenie problémov občanov.
Nebolo by potom príliš veľa referend?
Ak by bola táto petícia úspešná, tak by referend by bolo viac ako dnes. To je jej cieľom, aby ľudia mali väčšiu možnosť vyjadriť sa. Teda aby mali nielen možnosť vo voľbách určiť, kto by mal riešiť celospoločenské problémy, ale aby mali v prípade, ak nimi zvolení politici ich problémy neriešia, alebo riešia v rozpore s ich potrebami, mohli sami navrhnúť riešenie svojich problémov a tieto v nevyhnutných prípadoch aj priamo vyriešiť, ak by ich politici z rôznych príčin chceli ignorovať.
Bez podmienky minimálnej účasti pre platnosť referenda by navyše všetky referendá boli platné, takže by to neboli len vyhodené peniaze a čas, ako je tomu často dnes. Občania by mohli rozhodovať v mnohých otázkach priamo. Referenda by neboli však príliš často, pretože prezident môže podľa ústavy spájať viacero referend na jeden termín. Referendum môže navyše prezident spojiť aj s voľbami do parlamentu, do samosprávy, VÚC, európskeho parlamentu, samotných dvojkolových volieb prezidenta a pod. To umožňuje šetriť občanom čas a štátu peniaze a má to aj veľmi pozitívny efekt na účasť občanov v týchto voľbách, čo zároveň zvyšuje reprezentatívnosť zvolených zástupcov a ich demokratický mandát. To znamená, že referendá by boli maximálne 3-4 krát krát ročne. Vo Švajčiarsku, za rovnakých podmienok, sú priemerne 1-2 referendá ročne s viacerými referendovými otázkami naraz.
Každé referendum niečo stojí. Jeho náklady však treba porovnávať s úsporami, ktoré prinesie. Vzhľadom na veľké rezervy v hospodárení politikov v čisto zastupiteľskom systéme je veľký predpoklad, že priame finančné, alebo nefinančné úspory referenda niekoľkonásobne presiahnu náklady na referendum. Vychádzame pritom z odhadov, podľa ktorých v rôznych krajinách približne 10-50% štátneho rozpočtu je použitých úplne neefektívne, bez akéhokoľvek pozitívneho dopadu na život občanov. Tieto financie zhltne nielen korupcia a provízie, ale najmä to, že korupciou motivované politické rozhodnutia následne veľmi predražujú štátne zákazky.
Referendum však môže mať nielen finančné, ale aj mnohé nefinančné dopady ako napr. vyššiu ochranu práv občanov, lepšiu ochranu kultúrneho dedičstva a prírody. Tieto dopady častokrát prevyšujú priame finančné dopady referend a pôsobia stabilizujúco na celú spoločnosť.
Ale náklady na referendá je možné znižovať nielen ich zoskupovaním s inými referendami, alebo voľbami. Ďalšou možnosťou pri znižovaní nákladov na referenda a voľby je využiť korešpondenčné, alebo elektronické hlasovanie.
Nebolo by potom príliš veľa otázok v jeden deň?
To by sa naozaj mohlo stať, ak by viacero petícií s mnohými otázkami požadovali referendum v tom istom čase. Prečo sa však dnes robia petície s mnohými otázkami? Je to iba preto, aby bolo možné s danou petíciou osloviť dostatočný počet ľudí. Dnes je totižto nutných 350 tisíc podpisov pod petíciu žiadajúcu referendum, čo je takmer 10% všetkých voličov. Po znížení tohto obrovského počtu na prijateľných 35 tisíc, však už nebude potrebné dávať na petíciu viacero nesúvisiacich otázok, aby petícia oslovila dostatočný počet podpisov.
Legislatívne by sa dokonca malo zabrániť tomu, aby v petícii bolo viac nesúvisiacich otázok tak, ako je tomu napríklad vo Švajčiarsku, aby bolo zabezpečené, že každá otázka položená v referende občanom bude mať rovnaké podmienky a teda, že pod každú z položených otázok sa podpíše minimálne daný počet občanov. Aby sa teda nestalo, že niekto na petíciu s otázkou, ktorá oslovuje ľudí pridá ešte iné otázky, ktoré ľudí nezaujímajú a ktoré by na samostatnej petícií potrebný počet podpisov nezískali.
Ak by pod každou otázkou v referende muselo byť podpísaných minimálne 35 000 ľudí, tak ak by sa aj konalo viacero referend v jeden deň, nebolo by tam neúmerne veľa otázok.
Prečo iba zmena celoštátneho a nie napr. aj miestneho referenda?
Neboli by potrebné aj iné systémové zmeny? Asi väčšina bude súhlasiť, že štátny manažment na Slovensku má ďaleko k dokonalosti. Preto by bolo potrebné vykonať viaceré systémové zmeny, ktoré by obmedzovali tie negatívne javy ku ktorým pravidelne dochádza. To je však na širšiu spoločenskú diskusiu. Na Slovensku sa však o tom, ako i o mnohom inom nediskutuje, pretože na to aby sa takéto zmeny mohli udiať, musela by na to byť politická vôľa naprieč celým spektrom politických strán. Na množstvo takýchto a podobných otázok však nikdy politická vôľa nebude. Kapry si predsa rybník sami nikdy nevypustia. Preto, aby bolo možné robiť aj takéto systémové zmeny, musia to spraviť samotní občania priamo, pomocou referenda. Občania sú totižto jediní, ktorí z toho budú profitovať vo forme nižších daní, vyššej životnej úrovne, zdravšieho životného prostredia a lepšej spoločenskej klímy. Preto nevyhnutným predpokladom všetkých zmien, ktoré sú v konflikte so záujmami politickej elity v budúcnosti je zmena legislatívnych podmienok referenda tak, aby sa referendum stalo efektívnym nástrojom v rukách občanov. Iba občania samotní totižto robia zmeny naozaj vo svoj prospech.
Nie sme žiadna politická strana a ani iná organizácia. Sme radoví občania Slovenskej republiky, ktorí sa nikdy neangažovali v žiadnej politickej strane a ani nemajú takéto ambície. Kontaktné údaje na nás sú uvedené na podpisovom hárku petície za spravodlivé referendum. Túto petíciu robíme z vlastného presvedčenia a za vlastné peniaze zarobené v zamestnaní a v živnosti, pretože sme presvedčení o jej správnosti. Ak sa Vám myšlienka spravodlivého referenda páči a máte chuť pre ňu niečo urobiť, nie je žiaden dôvod prečo by ste tiež, ako my, nemohli podporiť túto petíciu vlastným podpisom, alebo propagáciou v kruhu svojich priateľov a známych. Spôsobov ako pomôcť tejto petícii je veľa.
Môžete mi na konkrétnych príkladoch vysvetliť, čo by spravodlivé referendum prinieslo (zmenilo)?
Príklad 1: Referendum o neprivatizovaní štátnych podnikov z r. 1998.
Toto referendum nebolo platné len preto, že sa ho zúčastnilo menej ako 50% voličov, napriek tomu, že viac ako 90% zo zúčastnených hlasovalo za neprivatizáciu podnikov. Účasť bola nižšia ako 50% možno aj preto, že vtedajší mediálne najfrekventovanejší politický líder aktívne odhováral ľudí od účasti v referende. Robil to preto, aby s pomocou kvóra účasti zmaril platnosť tohto referenda, pretože podľa všetkých prieskumov, ak by toto referendum bolo platné, tak by sa ľudia vyjadrili za neprivatizáciu strategických podnikov. Jediný dôvod na odhováranie ľudí od účasti musel mať preto ten, že bol za privatizáciu týchto stretegických podnikov a pomocou nízkej účasti chcel docieliť neplatnosť tohoto referenda. Teda presadiť svoj záujem sprivatizovať strategické podniky na úkor záujmu väčšiny občanov neprivatizovať tieto podniky.
Ako argumenty prečo by sa ľudia na tomto referende nemali zúčastniť použil:
- Diskreditáciu navrhovateľov petície - že nie sú dôveryhodní a nemyslia to s občanmi dobre.
- Že aktuálna legislatíva dostatočne chráni tieto podniky pred privatizáciou.
- Že ich politická strana pracuje už aj tak na návrhu ústavného zákona o neprivatizovaní strategických podnikov, ktorý by ešte účinnejšie chránil tieto podniky a tento zákon, príjme hneď po voľbách, ak získa moc. Správa SITA.
- ...
Tieto argumenty boli médiami v predreferendovej kampani mnohokrát opakované. Možno aj preto sa referenda zúčastnilo iba 44,25% občanov napriek tomu, že sa konalo v ten istý deň ako parlamentné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 84,24% voličov. V týchto voľbách táto strana naozaj získala moc a jej líder sa stal premiérom, ale ústavný zákon o neprivatizovaní strategických podnikov napriek tomu prijatý nebol. Neskôr boli tieto podniky sprivatizované počas vlády tohto politika.
Ak by vtedy boli platné podmienky spravodlivého referenda, tak aj toto, aj všetky ostatné referendá by boli platné. Občania by si svoj názor a svoje záujmy teda mohli jednoducho obhájiť aj napriek takýmto ziskuchtivým a mocichtivým politickom. A to nielen v tých referendách, ktoré boli doteraz vyhlásené, ale aj mnohých iných, ktorým bolo zabránené pomocou vysokého počtu potrebných podpisov pod petíciu žiadajúcu vypísanie referenda. Ak by platili podmienky spravodlivého referenda, mali by občania možnosť ľahko zabrániť akýmkoľvek snahám o obídenie vôle občanov, ako aj následne potrestať takýchto politikov napr. odvolaním.
Toto referendum konané 18.9.2010 bolo taktiež vyhlásené ako neplatné, pretože sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina voličov, napriek tomu, že podľa všetkých prieskumov drvivá väčšina občanov súhlasila s mnohými z položených otázok, ako obmedzenie imunity, zníženie počtu poslancov, zrušenie koncesionárskych poplatkov a pod. Politici však s danými zmenami nesúhlasili. Keďže však nemali žiadne argumenty, ktoré by mohli zmeniť názor väčšiny občanov, tak s cieľom zabrániť občanom vyjadriť svoju vôľu, odradzovali ich od účasti v referende a to najmä týmito spôsobmi:
- Vtedajší prezident a iní prominentní politici nechceli spojiť referendum s voľbami a preto v médiách vyjadrovali svoj nesúhlas a konali kroky proti konaniu referenda počas volieb. Keďže termín vyhlásenia referenda je závislý najmä na prezidentovi, tak sa referendum nakoniec konalo medzi parlamentnými a komunálnymi voľbami, napriek tomu, že časový odstup medzi týmito voľbami bol iba zopár mesiacov. Tým sa snažili títo politici občanom čo najviac sťažiť hlasovanie v referende. Boli to teda kroky proti občanom, proti tomu, aby mohli občania realizovať svoju ústavou garantovanú štátnu moc priamo.
- Prezident, vtedajšia premiérka a iní prominentní politici, politológovia a právnici sa navyše pri rôznych príležitostiach nechali počuť, že výsledok referenda nie je pre parlament záväzný. Médiá tomuto ich názoru vytvorili široký priestor. Argumenty o záväznosti referenda však z médií prakticky nezazneli.
- Títo ľudia, držiaci politickú a mediálnu moc sa navyše vyjadrovali o zbytočnosti referenda s argumentom, že viaceré z otázok položených v referende boli že vraj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Nie však všetky otázky, ako napr. zníženie počtu poslancov. Politici ani médiá však nepovedali, že programové vyhlásenie vlády nie je záväzným dokumentom. Že ho teda vláda nemusí zrealizovať a väčšinou ani nezrealizuje ani v prípade, ak zostane celé volebné pri moci. Vtedajšia vládna koalícia bola navyše zložená zo štyroch (až šiestich) strán a mala navyše iba malú väčšinu. Šanca dovládnuť celé volebné obdobie a splniť všetky body ich programového vyhlásenia bola teda veľmi malá. To však médiá a ani politici nepovedali.
- Médiá a politici navyše znechucovali ľudí od účasti v referende poukazovaním nielen na údajnú zbytočnosť referenda, ale aj na jeho vysokú cenu. Teda poukazovali na údajne plytvanie verejnými financiami kvôli tomuto referendum. Tým chceli občanov tiež znechutiť a odradiť od účasti na tomto referende, akokeby cena referenda mala závisieť od účasti voličov. Médiá a ani politici však nepovedali, že cena závisí najmä od politikov, ktorí, ak by zmenili zákony tak, aby sa referendum mohlo konať v deň volieb v tej istej miestnosti a spojili referendum s voľbami, teda ak by politici konali tú prácu, za ktorú sú občanmi platení a nielen intrigovali proti záujmom občanom, tak by cena aj tohto referenda mohla byť oveľa nižšia.
- Viacerí politici a médiá spochybňovali zmysluplnosť referenda aj tým, že sa vyjadrovali o tom, že predpokladaná účasť referenda bude nižšia ako 50% a teda, že referendum nebude platné a teda, že nemá žiaden zmysel sa referenda zúčastniť. Nepovedali však, že referendum bude neplatné iba na základe podmienky nadpolovičnej účasti v referende pre jeho platnosť, ktorú stanovili politici a mohli kedykoľvek zrušiť. Teda že o prípadnej neplatnosti referenda rozhodli politici.
Tieto argumenty boli médiami v predreferendovej kampani mnohokrát opakované. Možno aj preto sa referenda nezúčastnil nadpolovičný počet zapísaných voličov. Referendum nakoniec teda bolo vyhlásené ako neplatné.
Ak by vtedy boli platné podmienky spravodlivého referenda, tak by mohlo byť toto, aj všetky ostatné referendá platné. Občania by si svoj názor a svoje záujmy teda mohli jednoducho obhájiť aj napriek takýmto mocichtivým politikom a médiám. A to nielen v tých referendách, ktoré boli doteraz vyhlásené, ale aj mnohých iných, ktoré politici zmarili pomocou vysokého počtu potrebných podpisov pod petíciu žiadajúcu vypísanie referenda. Ak by platili podmienky spravodlivého referenda, občania by mali možnosť ľahko zabrániť akýmkoľvek snahám týchto mocichtivcov o obídenie vôle občanov, a prípadne tieto snahy následne aj adekvátnym spôsobom potrestať.
Ako presne mám vyplniť petičný hárok?
Riadok tabuľky vyplňte prosím podľa nasledovného príkladu. Pre platnosť petičného lístka nemusia byť vyplnené všetky riadky tabuľky.
Formulár vpravo dole nie je nutné vyplniť. Ak chcete byť uvedený v zozname podporovateľov tejto petície na tomto webe, tak ho prosím vyplňte takto:
